AGRESIVITA PSOV
Podrobne si prečítajte prosím !!!
Rôzne prejavy agresivity sú normálnou súčasťou komunikácie psov, ale v ľudskej spoločnosti
sú sociálne neakceptovateľné. Agresivita je jednou z najčastejších porúch správania, ale určite
najzávažnejšou čo sa týka možných následkov, keďže môže vyústiť do vážneho poranenia a
niekedy až smrti obete agresívneho útoku (človeka alebo zvieraťa). Z toho dôvodu je
mimoriadne dôležitá jej prevencia a už aj najmenšie náznaky agresívneho správania si
vyžadujú zvýšenú pozornosť a primerané riešenie.
Dôležité je uviesť, že agresívne správanie nie je zďaleka len záležitosťou
tzv. „nebezpečných plemien psov“, ale vo veľkej miere sa týka sa aj menších plemien,
ako je yorkshire teriér, čivava, jazvečík či kokeršpaniel. Veľká časť pohryzení týmito psami sa
odohrá v domácom prostredí a nie je nikde hlásená ani medializovaná.
Agresivitu psov je možné rozdeliť z viacerých hľadísk:
• podľa cieľovej skupiny, voči ktorej je agresivita namierená (voči ľudským a/alebo
zvieracím členom rodiny, alebo voči neznámym ľuďom a zvieratám)
• podľa vyvolávajúcej príčiny alebo situácie
• podľa emocionálneho stavu zvieraťa, ktorý má za následok prejavy agresivity;
z tohto hľadiska sa agresivita označuje ako dominantná (dnes však tento názov mnohí autori
považujú za nesprávny) / ofenzívna a ako agresivita zo strachu a úzkosti / defenzívna.
Na odlíšenie ofenzívnej a defenzívnej agresivity je potrebné posúdiť „reč tela“ psa a výraz
jeho tváre.
Postoj tela a prejavy obvykle spojené s ofenzívnou hrozbou:
- uši namierené dopredu
- oči sústredené na stimul
- pysky vertikálne zatiahnuté
- zdvihnutý chvost
- postoj tela naklonený dopredu, alebo pohyb
- zježená srsť
Postoj tela a prejavy obvykle spojené s defenzívnou hrozbou:
- uši stiahnuté dozadu
- rozšírené zrenice
- pysky vodorovne zatiahnuté
- chvost spustený dole alebo zatiahnutý
- znížená pozícia tela, ustupujúci postoj
Agresívne prejavy konkrétneho psa však nemusia byť jednoznačné, alebo sa môžu prelínať
a kombinovať. Napríklad pes môže voči ľuďom, ktorí vošli na jeho územie, prejavovať ofenzívnu
agresivitu založenú na teritoriálnosti, ale pri vyšetrovaní vo veterinárnej ambulancii sa môže
správať s defenzívnou agresivitou podmienenou strachom. Iný pes zase môže prejavovať
agresivitu voči známym aj voči neznámym ľuďom, alebo agresivitu prejavuje „v rodine“,
ale voči cudzím ľuďom je priateľský, atď.
Agresivita psa voči členom rodiny (a hlavne deťom) a jej riešenie sú považované za
najnáročnejší problém. Nejedná sa tu len o riziko poranenia, ale aj o emocionálne následky
správania zvieraťa, o neistotu, strach, žiaľ a sklamanie z toho, že domáci miláčik sa obrátil
proti svojim majiteľom. Dôsledkom je často trvalé narušenie puta medzi majiteľom a psom
a nezriedka aj žiadosť majiteľa o eutanáziu psa.
Majitelia psov by si mali byť vedomí toho, že agresivita neznamená len priamy útok a
pohryzenie, ale za agresívne správanie alebo za jeho predzvesť sa považujú aj „miernejšie“
prejavy, ako je otáčanie hlavy a tela smerom od podnetu a snaha ujsť, stuhnutý postoj a
uprený pohľad, dvíhanie pyskov a cerenie zubov, vrčanie, štekanie a chniapanie a dokonca
aj zívanie, žmurkanie a olizovanie ňufáka.
Potenciálne nebezpečná situácia: dieťa objíma psa, pes sa cíti
ohrozený (oblizuje si ňufák, odťahuje sa od dieťaťa), je možný
agresívny útok; ilustračná fotografia – zdroj: internet
Predátorské správanie je považované za normálnu vlastnosť psov, ale ak je zamerané na
známych ľudí a zvieratá, malo by byť považované za vysoko rizikové a malo by byť primerane
riešené.
Cieľom predátorskej agresivity môžu byť osoby alebo zvieratá, s ktorými pes nebol dôsledne
socializovaný, obzvlášť rizikové sú malé deti (hlavne dojčatá a batoľatá) v domácnosti, malí
psi a mačky, morčatá, škrečky a králiky držané ako domáci miláčikovia.
Správanie sa môže prejavovať aj voči neznámym ľuďom (často bežci, cyklisti) alebo cudzím
malým zvieratám.
Hryzenie pri hre je normálnou interakciou medzi psami a niekedy je nesprávne nazývané
agresivitou. Keď majitelia šteňa za toto správanie vždy neprimerane trestajú, môže dôjsť ku
zvyšovaniu vzrušenia z hry, ku stupňovaniu hryzenia a potenciálne k vzniku vážneho konfliktu
medzi majiteľom a psom. K zmene hravého hryzenia na skutočnú agresivitu môže majiteľ
prispieť aj nesprávnymi hrami so šteňaťom (napr. provokovanie šteňaťa, aby hrýzlo jeho ruku),
alebo neúmyselným odmeňovaním a posilňovaním správania (napr. podávaním maškŕt, aby
pes prestal so vzrušenou divokou hrou).
Agresivita súvisiaca so „zdrojmi“ (vlastnícka agresivita)
Výraz „zdroje“ sa týka jedla, kostí, hračiek a rôznych iných predmetov, miesta na odpočinok,
prechodu cez dvere, pozornosti majiteľov, u sučiek jej šteniat, atď.
Spory o zdroje môže mať pes s každým ľudským alebo zvieracím členom rodiny, ale najviac
ohrozené v týchto situáciách sú malé deti (odhaduje sa, že skoro 2/3 prípadov pohryzenia detí
sa stali v súvislosti s chránením zdrojov psom). Prejavy agresivity súvisiacej so zdrojmi môžu
byť len mierne (napr. olizovanie ňufáka, dvíhanie pyskov, vrčanie), ale môžu vyústiť až do
priameho agresívneho útoku. Problém môže zhoršiť nesprávne trestanie psa.
Agresivita súvisiaca s „neškodnými“ interakciami
Konflikty môžu opäť vznikať s členmi rodiny každého veku, s neznámymi ľuďmi alebo s inými
zvieratami v domácnosti aj vonku, ale najviac sa objavujú pri kontakte psa s malými deťmi.
„Neškodnými“ interakciami sú: uprené pozeranie sa na psa s očným kontaktom, prihováranie
sa psovi, prechádzanie okolo alebo prekračovanie psa, priblíženie sa k nemu, siahanie na neho
rukou alebo nohou, skláňanie sa nad neho, dotýkanie sa, hladkanie, objímanie, bozkávanie,
dvíhanie na ruky a iné manipulácie so psom. Pes vníma tieto zdanlivo neškodné interakcie ako
potenciálnu hrozbu a reaguje agresívnymi prejavmi rôzneho stupňa (od snahy ujsť a schovať sa,
olizovania ňufáka a cerenia zubov až po útok a pohryzenie). U niektorých plemien a jedincov
môže existovať genetická predispozícia pre takéto správanie (napr. u zlatých kokeršpanielov).
Psi, ktorí sa takto správajú, majú často nejaké fyzické ochorenie, bolesti alebo poruchu
správania spojenú so strachom a úzkosťou. Agresivita spojená so strachom je najčastejšie
dôsledkom chýbajúcej alebo nedostatočnej socializácie alebo traumatizujúceho zážitku v
šteňacom veku. Reakcie psa agresívneho zo strachu sú často nepredvídateľné, a preto je takýto
pes nebezpečný.
Agresivita súvisiaca s bolestivými a nebolestivými interakciami (iritačná agresivita)
Vzniká v situáciách, kedy osoba napr. ošetruje bolestivú ranu psa, podáva ušné kvapky pri
bolestivom zápale zvukovodov, alebo psa bije, kope do neho, používa fyzické tresty pri výcviku,
atď. Agresivitu môže vyvolať aj nebolestivá manipulácia ako je ťahanie za vôdzku alebo obojok
a iné pokusy o fyzické ovládanie psa. Pes reaguje agresívne, lebo sa cíti ohrozený alebo
frustrovaný (napr. keď majiteľ psa ťahá preč od niečoho, o čo má pes záujem).
Agresivita medzi psami v jednej domácnosti
Agresivita môže vznikať u oboch pohlaví, ale agresivita medzi dvoma sukami je považovaná za
viac rizikovú a potenciálne fatálnu (spory sa môžu objaviť alebo vystupňovať hlavne počas ruje).
Prípady agresivity sa objavia často vtedy, keď mladší pes dosiahne sexuálnu alebo sociálnu
zrelosť, alebo jeden zo psov trpí nejakým fyzickým ochorením alebo poruchou správania.
U samcov môže byť spúšťačom agresivity prítomnosť sučky. Nesprávny postoj majiteľa a
nesprávne zasahovanie do konfliktov môže problém ešte vystupňovať. Agresívny konflikt
medzi psami je potenciálne rizikový aj pre človeka, ktorý sa pokúša oddeliť dvoch psov – vysoké
vzrušenie psa spôsobí, že presmeruje svoju agresivitu na stimul spôsobujúci jeho frustráciu (t.j.
na človeka, ktorý mu bráni v útoku na iného psa).
Agresívne správanie namierené voči jedincovi, ktorý nie je pôvodcom a spúšťačom agresivity,
sa nazýva presmerovaná agresivita.
Agresivita voči cudzím psom
Najčastejšie sa jedná o agresivitu medzi samcami, menej často medzi sukami, ale niektorí psi
reagujú agresívne na všetkých psov, prípadne na určité typy psov. Správanie psov môže byť
defenzívne aj ofenzívne. Pomerne častou príčinou tohto správania je nedostatok skúseností
pri styku s inými psami (včasný odber šteniat, nedostatočná socializácia so psami, izolácia psa
v „ľudskej“ rodine a nedostatok príležitostí na kontakt s inými psami). Traumatizujúci zážitok z
nepríjemného konfliktu s cudzím psom môže tiež viesť k agresivite. Majiteľ často neúmyselne
posilňuje agresívne psa správanie svojim nesprávnym prístupom.
Agresivita voči cudzím neznámym ľuďom je najčastejšie motivovaná teritoriálnym
a ochranným správaním, strachom alebo bolesťou.
Teritoriálna a ochranná agresivita
Prejavuje sa v situáciách, keď sa cudzia osoba alebo zviera priblíži k členom rodiny alebo vstúpi
na územie, ktoré pes považuje za svoje teritórium (dom, záhrada, auto). Často sa toto správanie
posilňuje a zhoršuje tým, že cudzia osoba alebo zviera, ktoré len prechádzajú okolo plota po chvíli
odídu, čo pes chápe ako výsledok svojho správania (t.j. že cudzinca odstrašil).
Iné formy agresivity
- materská (zameraná na ochranu mláďat)
- patofyziologická (spôsobená nejakým zdravotným problémom)
- idiopatická (bez zistenia príčiny)
- naučená agresivita je podmienená neprimeraným výcvikom a neúmyselným posilňovaním
zo strany majiteľa
Riešenie agresivity:
Akútny manažment konfliktu (pravidlá, ktoré je potrebné dodržať pri náhlom vzplanutí konfliktu):
- zachovať pokoj a rozvahu
- nekričať na psa ani na obeť
- psa netrestať fyzicky ani slovne kvôli riziku stupňovania konfliktu alebo opakovaného útoku
- umiestniť psa na bezpečné miesto (zavrieť do klietky alebo do inej miestnosti), prípadne aj
s obeťou odísť z miesta útoku a psa dôsledne ignorovať
- poskytnúť pomoc obeti, prípadne zabezpečiť jej ošetrenie
Odporúča sa už málo intenzívny agresívny konflikt považovať za vážnu situáciu a začať ju primerane
riešiť ešte skôr, než sa správanie rozvinie a stane sa nebezpečným.
Odborné riešenie agresivity sa začína vyplnením dotazníka k poruchám správania a podrobným
odberom anamnézy rozhovorom s majiteľom. Dôležitý je rozbor situácií, v ktorých vzniká agresívny
konflikt, t.j. kedy a ako sa správanie začalo prejavovať, aké sú okolnosti a spúšťacie podnety a aké
je správanie psa a obete pred, počas a po konflikte. Potrebné sú aj informácie o prostredí, v ktorom
je pes držaný a o vzťahoch psa s ľudskými a zvieracími členmi rodiny, ako aj o vzťahu psa k
neznámym ľuďom a zvieratám. Pri objasnení týchto skutočností môže pomôcť videozáznam udalosti.
Ako pri každej poruche správania, aj tu je potrebné základné klinické a laboratórne vyšetrenie zvieraťa,
prípadne ďalšie vyšetrenia, aby sa potvrdili alebo vylúčili zdravotné problémy, ktoré by mohli viesť k
prejavom agresivity (bolestivé ochorenia ako artritída alebo zápal zvukovodu, ochorenia spôsobujúce
poškodenie zmyslových orgánov, atď.).
Postup pri riešení agresivity závisí od jej typu, ale prioritou by vždy malo byť zaistenie bezpečnosti
pre ľudí aj zvieratá. V prípade, že je riziko poranenia (hlavne detí) vážne a bezpečnosť nemôže byť
spoľahlivo zaistená, je rozumné rozhodnutie o umiestnení psa do iného prostredia (napr. do domácnosti
bez detí), alebo v krajnom prípade o eutanázii psa.
Všeobecné zásady dlhodobého manažmentu agresivity psov:
1. ak sa u psa prejavujúceho agresívne správanie zistí ako súbežný problém fyzické
ochorenie a/alebo celková chronická úzkosť, je potrebné ich liečiť a riešiť
2. identifikovať spúšťače agresívneho správania a motiváciu psa k agresívnemu
správaniu, napr.
- prítomnosť a dostupnosť „koristi“ (predátorské správanie)
- zoznam „zdrojov“, ktoré majú pre psa mimoriadny význam(agresivita súvisiaca so zdrojmi)
- manipulácia, ktorá je zdanlivo neškodná, ale ktorú pes vníma ako ohrozujúcu (agresivita
súvisiaca s manipuláciou)
- manipulácia so psom, ktorý trpí nejakým ochorením, napr. kvapkanie kvapiek do uší psa so
zápalom zvukovodu (agresivita súvisiaca s bolestivou manipuláciou)
- charakter vzťahov s členmi domácnosti, charakter vzťahov s iným psami (zvieratami) v
domácnosti
- konkrétny typ osoby, voči ktorej pes prejavuje agresivitu (napr. poštár, vysoký muž s
bradou)
- neznáme zvieratá, voči ktorým pes prejavuje agresivitu
3. Zostaviť, zaviesť a dodržiavať program manažmentu agresivity:
- vyhýbanie sa spúšťačom agresívneho správania
- výcvik poslušnosti psa a jeho aplikácia v programe modifikácie správania; hlavnými
metódami modifikácie správania sú desenzibilizácia na spúšťacie stimuly,
kontrapodmieňovanie (nácvik primeraného správania s využitím odmien) a metóda
tzv. negatívneho trestania: princípom tejto metódy je sociálna izolácia psa po
prejavení agresívneho správania - nútený časovo obmedzený pobyt psa v málo
podnetnom prostredí bez pohodlného lôžka, jedla a hračiek (napr. garáž, kúpeľňa
alebo WC) a odopretie pozornosti majiteľa (resp. všetkých členov domácnosti)
a ostatných výhod (napr. ležanie na gauči); vhodný je aj výcvik psa na relaxáciu
a sústredenie sa na majiteľa
- zavedenie pravidelného režimu psa a predvídateľných interakcií s majiteľmi alebo so
zvieratami v domácnosti; o všetkom rozhoduje majiteľ, nie pes!
- zastavenie fyzického a verbálneho trestania, ktoré môžu agresivitu ešte viac vystupňovať
- používanie pomôcok na zabezpečenie bezpečnosti osôb a zvierat: náhubky, ohlávky,
hrudné postroje, vôdzky, ochranné goliere, klietky, atď. a osvojenie si zásad bezpečnej manipulácie
so psami
- majitelia psov by sa mali naučiť rozpoznávať signály, ktoré poukazujú na možný vznik
agresívneho konfliktu (t.j. poznať reč tela psa, výrazy jeho tváre a možné prejavy agresivity)
- medikamentózna liečba agresivity (chemické psychofarmaká, Bachove kvetové esencie,
homeopatiká, výživové doplnky s obsahom tryptofánu)
- feromónová terapia môže pomôcť redukovať strach a úzkosť
- kastrácia môže mať efekt len u súk, ktoré navzájom bojujú počas ruje, kastrácia samcov
môže byť prínosom, ale vždy by mala byť kombinovaná s modifikáciou správania a ďalšími opatreniami
Prevencia agresivity
- správny výber plemena psa (napr. pre domácnosti s malými deťmi sú odporúčané sučky
menších a nekonfliktných plemien)
- dôsledná socializácia šteniat vo veku 3-12 týždňov;
- s použitím chutnej odmeny šteňatá naučiť, aby tolerovali manipuláciu (česanie, čistenie
zubov a uší, strihanie pazúrov, podávanie liekov, atď.)
- výcvik základnej poslušnosti šteniat vo veku 2-4 mesiacov, intenzita a rozsah závisí od
plemena; výcvik zopakovať v dospelosti a počas celého života vyžadovať od psa plnenie
základných povelov; pri výcviku nepoužívať fyzické tresty ani nehumánne metódy a prostriedky,
ale využívať princípy pozitívneho posilňovania (t.j. odmeňovať primerané a žiaduce správanie)
- zavedenie programu „Nič nie je zadarmo“; princípom programu je , že pes si všetko musí
zaslúžiť, t.j. predtým, než dostane jedlo, maškrty, prechádzky, hru a iné aktivity s majiteľom, musí
splniť nejaký nenáročný povel, napr. „sadni“
- poskytnutie dostatočne podnetného prostredia, interaktívnych a motivačných hračiek
plniteľných krmivom a primeraných hier; so šteňatami a psami, u ktorých je pozorovaný sklon k
agresivite, nehrať drsné hry, ktoré provokujú agresívne správanie (napr. naťahovanie sa o hračku,
váľanie psa na zem, pritláčanie ho o zem, atď.).
- v prípade, že v domácnosti so psom sú malé deti, nenechávať nikdy psa s dieťaťom
osamote - pri akejkoľvek interakcii je nutný rodičovský dozor!
dieťa treba naučiť primeranej komunikácii so psom (touto problematikou sa zaoberá
projekt The Blue Dog / Modrý pes – viac informácií na www.modrypes.cz)
Prognóza
Prognóza agresivity je priaznivejšia, ak majú konflikty nízku intenzitu, boli identifikované spúšťače
správania a teda konflikty sú predvídateľné. Problém s agresivitou však nikdy nie je možné
považovať za trvalo vyriešený a je stále potrebné dodržiavať uvedené zásady.
Kupujeme šteniatko
Ak ste sa rozhodli zaobstarať si psieho spoločníka, treba si uvedomiť, aké požiadavky by mal psík spĺňať, aké nároky budú z Vašej strany na neho kladené, čo všetko od neho očakávate. Na druhej strane je potrebné zvážiť, čo všetko ste ochotní obetovať. Pes je živý tvor, za ktorého preberáte zodpovednosť a nie je možné ho po čase len tak odložiť ako hračku, ktorá nás omrzí. Je dôležité vopred si premyslieť, či budete mať dostatok času, priestoru, energie a v neposlenom rade i dostatok finančných prostriedkov na to, aby ste poskytli psovi potrebnú starostlivosť, kvalitnú stravu, veterinárne ošetrenia a pod. Jednotlivé plemená psov sa od seba líšia nárokmi na starostlivosť, na pohyb, nárokmi na údržbu exteriéru i výcvik, preto nevyberajte len podľa obrázku v encyklopédii. Uvedomte si, že kúpou šteniatka získavate spoločníka na 10 i viac rokov, získavate nového člena rodiny. Pripravujeme pre Vás niekoľko drobných rád, ako postupovať pri výbere šteniatka a návrh kúpnej zmluvy, aby ste predišli zbytočným komplikáciám.
Človek - priateľ psa
Tieto riadky sú určené tým, ktorí sa bez doterajších osobných skúseností rozhodli obohatiť svoj život súžitím s najlepším priateľom človeka - so psom. Ide o niekoľko málo dobre mienených všeobecných rád, ktoré by mali napomôcť vychovať z nášho psa spoľahlivého a slušne vychovaného spoločníka.
Psík sa musí naučiť chovať sa vhodne podľa našich, ľudských predstáv, ale nesmie sa to priečiť psím zákonom. Buďme pripravení prevziať zodpovednosť za svojho psieho priateľa a vyberme si plemeno, ktoré dokážeme psychicky i fyzicky zvládnuť. Nevyberajme podľa atraktivity exteriéru. Uvedomme si, že každé plemeno je niečim charakteristické, má vrodené a šlachtením upevňované osobité vlohy. Každé plemeno bolo vyšlachtené s určitým zámerom, snažme sa preto jeho schopnosti využívať a jeho vlohy rozvíjať. Bola by veľká škoda obrať psíka o jeho užitočnosť, potláčať v ňom jeho prirodzenosť.
Psi boli vyšlachtení na to, aby pracovali, uplatňovali svoje vlohy pri strážení príbytkov, pri love, či zápasení. Život dnešných psov sa však obmedzil na vyčkávanie pána, ležanie na gauči a krátke vychádzky. Niet teda divu, že pes zatvorený v byte zavýja, demoluje nábytok, alebo sa v jeho správaní objavuje agresivita. Príčinou problémového správania je zväčša nedostatok aktivity. Psík potrebuje dostatok duševnej i fyzickej stimulácie, venujme sa mu preto čo najviac. Hrajme sa s ním, usmerníme tým jeho správanie a posilníme svoju autoritu. Hra prinesie radosť nám i nášmu psovi.
Univerzálny návod ako psa vycvičiť neexistuje. Každé plemeno má svoje špecifiká a objavujú sa napr. reakcie psa charakteristické pre dané plemeno. Okrem toho je každý pes originálna osobnosť, takže nie všetci psi reagujú zhodne na jednotlivé výcvikové metódy. Výber vhodných metód i tréningové zataženie treba podriadiť individuálnej osobnosti psa. Úspešnosť výcviku spočíva v správnom prístupe ku psovi, v správnom narábaní s povelmi, odmenami a trestami a v ich správnom načasovaní.
Pod pojmom výcvik nechápme povinné navštevovanie kurzov na najbližšom cvičisku, alebo každodenné absolvovanie zostavy cvikov "sadni!", "ľahni!", "vstaň!". Výcvik berme ako zaujímavú, zábavnú a tvorivú činnosť, pri ktorej vzniká medzi nami a naším psím priateľom partnerský vzťah. My si budujeme a posilňujeme pozíciu vodcu svorky a učíme sa psovi porozumieť. Výcvik začína už tým, že rozhodneme kde náš psík bude spať, kedy a ako bude dostávať krmivo, kedy, ako a s čím sa bude hrať. Jednoducho výcvik začína momentom, keď si šteňa prinesieme domov.
Už v 7-8 týždni veku, keď si ho zaobstaráme, je jeho správanie ovplyvnené situáciou v doterajšej svorke, správaním matky a súrodencov. Našou úlohou bude dohliadať na to, aby v najbližších týždňoch a mesiacoch šteňa získalo čo najviac pozitívnych skúseností. Je to rozhodujúce pre ďalší vývoj jeho osobnosti. Ak budeme s cieľavedomým výcvikom a výchovou otálať, poskytujeme tým psíkovi možnosť nadobudnúť množstvo zlozvykov a osvojiť si veľmi rafinované spôsoby, ako sa presadiť.
Dôležité je pochopiť myslenie psíka. Jeho myslenie je veľmi logické a jednoduché. V mnohom sme si podobní, nemalo by to teda byť pre nás veľkým problémom. Prioritami psa sú snaha o prežitie a dosiahnutie maximálnej možnej miery pohodlia. Tieto ich snahy pri výcviku vhodne využijeme. Maškrta (potrava = prežitie), pohodlné miesto na odpočinok, či fyzický kontakt s nami ako s vodcom svorky použijeme ako odmenu za správne vykonané povely. Ak psovi umožníme, aby uspokojil svoje mentálne a fyzické potreby prirodzeným spôsobom, vyhneme sa mnohým problémom. Poskytnime teda psovi dostatočný priestor a čas na aktívny pohyb a vybitie energie, zabezpečme jeho dostatočnú socializáciu.
Pokúsme sa vždy zvládnuť chovanie psíka pozitívnym spôsobom. Nebuďme zlí, ale buďme rozhodní. Nebuďme prehnane tvrdí, ale buďme dostatočne razantní. Snažme sa vyhnúť stereotypu, buďme nápadití. Nezabudnime, že pri výcviku sa nesmie nudiť ani náš pes, ani my.
A predovšetkým majme na pamäti, že výcvik nie je žiaden boj o presadenie vlastného ega, nie je to pretekanie sa v tom, kto je silnejší.
Pripájam niekoľko riadkov venovaných pre budúcich majiteľov thajského ridgebacka. Pokiaľ chcete, aby Vás Váš TR dôstojne reprezentoval
s výcvikom začnite čo najskôr. Pripravte si veľkú dávku trpezlivosti, buďte dôslední a cvičte systematicky. Pokiaľ ste začiatočník, prípadne sa
z Vášho TR vykľuje dominantná osobnosť, obráťte sa prosím na skúseného odborníka. Každá chyba, či nevhodný postup by sa mohol vypomstič. TR i keď je ochotný žiť v ľudskej svorke a podriadovať sa našim príkazom, je to psík veľmi iniciatívny a samostatný. Jeho lovecké pudy sú veľmi výrazné, preto odporúčam venovať zvýšenú pozornosť pri ich potláčaní a usmerňovaní. Thajskému ridgebackovi jeho telesná konštrukcia umožňuje byť mimoriadne rýchlym, obratným a mrštným, čo Vám v prípade nezvládnutia poslušnosti môže spôsobiť nemalé problémy. Neprimeraným tlakom, nesprávnym načasovaním trestu, či necitlivým prístupom môžete jeho rezervovanosť zmeniť na nadmernú plachosť až strach z ľudí, alebo v ňom vypestovať neprípustné agresívne správanie. Záverom si dovoľujem pripomenúť to, na čo občas zabúdame. Uplatnime pri výchove nášho psieho zverenca cit a zdravý rozum. I keď svojho psíka milujeme a svoj cit mu preukazujeme poskytovaním prvotriednej starostlivosti v podobe kvalitnej stravy a pohodlia, pamätajme, že pes nie je človek a preto sa nesnažme pretvárať ho na svoj obraz. Poľuďšťovanie psovi neprospeje, skôr naopak. A my sa tým pripravíme o to najkrajšie, čo nám môže spolužitie so psom poskytnúť.
Človek - skutočný priateľ psa
Psi sú sociálne založené tvory a je pre ne prirodzené žit v skupine s určitou hierarchiou. Ba čo viac, je to pre ne priam životne dôležité. Na čele skupiny stojí dominantný jedinec, ostatní členovia túto jeho prevahu a jeho postavenie rešpektujú. Ako protihodnotu za to, že sa vzdali urcitých privilégií dostávajú pocit stability a istoty, že "prežitie je zabezpečené".
Sociálne postavenie v skupine (svorke) si pes utvára vždy vzhľadom na ostatných členov, ide o tvorbu a upevňovanie sociálneho postavenia vo vzájomných vzťahoch. Hierarchia vo svorke vzniká kontrolou určitých hodnotových zdrojov a na druhej strane uznaním tejto kontroly ostatnými členmi. Každodenné činnosti, ako sú napr. kŕmenie, hra, telesné kontakty, spánok, vyžadovanie si pozornosti a vôbec všetka iniciatíva, majú svoj hierarchický význam a jednotliví členovia svorky svojím chovaním v týchto situáciách symbolicky dodržiavajú hierarchiu. Dnes, ked už pes neplní svoje pôvodné poslanie, neslúži človeku ako kedysi, vyžaduje sa od neho plnenie úplne odlišných funkcií, očakáva sa, že pes bude rovnocenným partnerom človeka. Pre psa však existujú len 2 možnosti, buď prevezme vodcovstvo niekto iný a pes sa bude musieť podriadiť, alebo bude musieť viesť svorku on sám. A ani ten najšikovnejší a najzdatnejší pes by v našom - ľudskom svete plnom hučiacich motorov automobilov, množstvom cudzích ľudí, kde treba potravu zaobstarávať "lovom" v supermarketoch nedokázal zodpovedne plniť funkciu vodcu svorky a úspešne ju chrániť pred hroziacimi nástrahami. Riešenie je teda iba jedno. Sme to my, kto sa musí postaviť na čelo svorky. Je na nás, aby sme svojmu psovi poskytli pocit bezpečia, istoty a umožnili mu tým viesť psychicky vyrovnaný život. Pri nejasnom usporiadaní vo svorke (v domácnosti) musí dôjsť zákonite ku kritickým situáciám. Nie každý pes má ambície stať sa vodcom svorky, niektorým postačí pocit spokojnosti a bezpečia vo svorke, ktorú vedie niekto iný, ale treba počítať s tým, že z času na čas sa prejaví snaha nášho psa o získanie výhodnejšieho postavenia. Pes sa bude snažiť vystupovať stupienok po stupienku až k najvyššej pozícii a je na nás, ako dôrazne si dokážeme svoju pozíciu vodcu obhájiť. Len zlomok majiteľov psov zaregistruje prvú fázu snahy psa o presadenie sa. Väčšinou sa majiteľ zbadá, až keď pes pristúpi k nápadnej a nepríjemnej forme prejavu agresívnej komunikácie - k vrčaniu a hryzeniu. To už je ale okamih, keď pes vystúpil po všetkých stupienkoch k najvyššej priečke, cíti sa dosť silný na prevzatie vodcovstva vo svorke. Pritom si neuvedomujeme, že mnohokrát my sami psovi vodcovskú úlohu ponúkame, ba až vnucujeme. K ofenzívnemu a otvorenému útoku dochádza až v rozhodujúcej situácii, pri definitívnom preberaní moci. Tomu ale predchádza mnoho výziev a provokácií, ktoré neboli rozpoznané, prípadne boli nesprávne pochopené.
Všetci poznáme situáciu, keď rodina sadá k prestretému stolu, a aby náš psík nesedel "hladný" vedľa nás, dostane svoju porciu prednostne pred rodinným stolovaním. Kedže aj po zjedení svojho prídelu sa necíti dostatočne sýty, úpenlivo prosí ešte o malý kúsok dobroty zo stola.
Iná známa situácia. Chystáme sa na vychádzku. Hneď po otvorení dverí sa z nich pes vyrúti a veselo beží svojou obľúbenou trasou.
Alebo, prichádza k nám návšteva a hneď pri vchodových dverách je podrobená "prehliadke" psom a následne je ním hlasito privítaná.
Další príklad, sedíme a pracujeme za písacím stolom a pes príde a položí si hlavu na naše kolená. Ak nereagujeme, snaží sa vyložiť si na nás packy a všemožne sa snaží upútať našu pozornosť až kým si nevynúti pohľadenie. Alebo pes pribehne so svojou obľúbenou hračkou a vyzýva nás ku hre. Dobiedza tak dlho, kým sa s ním nezačneme hrať. Pri hre nás nepríjemne hryzie do rúk, chniape po nohaviciach, vyskakuje. Keď ho hra prestane baviť, prestane o hračku aj o nás javiť záujem a odchádza.
Psi nie sú zvyknutí žit v demokracii, je pre nich prirodzené žiť v hierarchii. Prevezmime pozíciu najvyššie postaveného člena so všetkými povinnosťami i výsadami. Už od samého začiatku spolunažívania určíme psovi jeho postavenie vo svorke, dôsledne kontrolujme všetky činnosti a situácie a trvajme na dodržiavaní pravidiel. Psa nekŕmme, kým sa sami nenajeme. My sme ten, kto rozhoduje o čase podávania stravy i jeho množstve. Úspešné žobranie pri stole posúva nášho psa vyššie o jeden schodík k pozícii vodcu. My sme ten, kto vstupuje prvý do dverí, kto prechádza prvý úzkymi priechodmi a tiež my určujeme smer a dĺžku vychádzky. My sme ten, kto sa prvý zdraví s prichádzajúcimi osobami, rovnako my určujeme začiatok, dĺžku a ukončenie všetkých spoločenských kontaktov. K výsadám najvyššie postaveného člena patrí užívanie najpohodlnejších miest k odpočinku a rovnako máme právo zaberať pre seba ľubovoľné miesta (i patriace nižšie postaveným členom). Nie je vhodné prideliť psovi miesto na odpočinok v bezprostrednej blízkosti vedľa najvyššieho člena, odkiaľ môže pes "kontrolovať" činnosť celej domácnosti. Ideálne je prideliť mu miesto s odstupom od vodcu, pretože priestorová blízkosť podporená možnosťou fyzického kontaktu zvyšuje a utvrdzuje nadradenosť psa voči slabším členom rodiny, na čo neraz doplatia deti alebo ženy, ktoré nie sú schopné obhájiť si svoje pozície.
V súčasnosti vzrastajú tendencie poľudšťovania psov a súčasne sa zanedbáva ich správne zaradenie pozície v rodine. Nestabilita hierarchie často vyvoláva u psa chronický strach, či agresivitu. Život psa v nevhodnej pozícii je pre neho stresový, pretože na jednej strane musí brániť už vydobitú pozíciu a zároveň sa musí vyrovnávať so svojou neschopnosťou viesť svorku proti neznámym a neprirodzeným nástrahám. Pokúsme sa svojím postojom a jednaním rešpektovať hierarchické potreby psa. Ignorovať ich by bolo veľmi nezodpovedné. Nekomplikujme psovi život svojou zbytočnou nerozhodnosťou a neustále sa meniacimi pravidlami. Osvojme si atribúty vodcu a naučme sa svoju pozíciu zreteľne demonštrovať. Majme na pamäti, že hierarchia sa určuje predovšetkým mentálnou prevahou, vytrvalosťou a dôslednosťou v symbolickom zápase o pozície, nie hrubým fyzickým násilím.
ĎAKUJEME !!!
Bully Breed Company BANSKÁ BYSTRICA